Základná škola , Školská 558/1, Sečovská Polianka

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Školská integrácia

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Školský rok 2022/2023

 

 

         Školskou integráciou sa v zmysle § 2 písmena s) zákona č. 245/2008 Z. z. rozumie výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežných triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb“. V zmysle § 94 ods.(1) zákona č. 245/2008 Z. z. sa výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením - špeciálne školy, b) v ostatných školách podľa tohto zákona - v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy Takéto dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva; zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo a s týmto programom oboznámiť. Ak je to potrebné, žiakovi je vypracovaný aj individuálny vzdelávací plán z jednotlivých vyučovacích predmetov, v ktorých sa ťažkosti dieťaťa prejavujú.

V našej škole sú vzdelávaní žiaci so ŠVVP  v bežnej základnej škole v triede spolu s ostatnými deťmi – formou individuálnej integrácie.

“Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je žiak, ktorého vzdelávanie vyžaduje úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania” (§2, písmeno j) zákona 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (ďalej len „školský zákon“) a tieto majú diagnostikované zariadením výchovného poradenstva a prevencie.

V našej škole sa vzdelávajú žiaci:

 -s vývinovými poruchami učenia,

 -s poruchou aktivity a pozornosti,

 -so sluchovým postihnutím,

 - s mentálnym postihnutím  variant A

 Odbornú a metodickú pomoc pri výchove a vzdelávaní dieťaťa alebo žiaka so zdravotným znevýhodnením vzdelávaného v školskej integrácii nám poskytujú zariadenia:

CPPPaP vo Vranove nad Topľou

CŠPP – DIC vo Vranove nad Topľou

CŠPP – Spojená škola internátna Vranov nad Topľou

Súkromné CŠPP v Sečovciach 

O prijatí  žiaka do školy, vrátane  žiaka so ŠVVP, rozhoduje podľa § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. riaditeľ školy. Ak sa u ŠVVP žiaka prejavia v priebehu jeho školskej dochádzky problémy a je potrebná zmena formy vzdelávania, tá je možná po splnení predpísaných náležitostí k zmene formy vzdelávania. Riaditeľ školy ďalšie rozhodnutie o prijatí dieťaťa alebo žiaka do školy nevydáva. Je vypracovaná zápisnica s uvedením zmien a podpísaná zákonným zástupcom a prítomnými pedagógmi.

Žiak so zdravotným znevýhodnením, individuálne začlenený v bežnej triede, sa vzdeláva podľa IVP len vtedy, ak je to vzhľadom na jeho zdravotné znevýhodnenie potrebné  a vyplýva to so záverov diagnostických vyšetrení. IVP vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie.  V našej škole  majú vypracované IVP žiaci s VPU  a to hlavne v predmetoch matematika, slovenský jazyk a anglický jazyk.

Ak sa v priebehu školského roka prejaví, že výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka so zdravotným znevýhodnením vzdelávaného v školskej integrácii, ktorého IVP zahŕňa aj úpravu obsahu vzdelávania niektorého vyučovacieho predmetu, nie sú uspokojivé a žiak nespĺňa potrebné kritériá na jeho súhrnné hodnotenie lepším klasifikačným stupňom ako nedostatočný, je potrebné prehodnotiť a upraviť obsah, resp. formu jeho vzdelávania v súčinnosti so špeciálnym pedagógom a psychológom.

Takýto žiak spravidla nemá opakovať ročník z tých vyučovacích predmetov, v ktorých má na jeho neúspešnosť vplyv dôsledok jeho diagnózy. Ak sa na prospechu žiaka okrem jeho zdravotného znevýhodnenia podieľa významnou mierou viac faktorov, k hodnoteniu a klasifikácii stupňom nedostatočný je možné pristúpiť, avšak len po odbornom posúdení a odporučení tohto postupu príslušným poradenským zariadením na základe komplexného hodnotenia žiaka pedagógom vyučujúceho konkrétny predmet.

Pri vypracúvaní IVP pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím vzdelávaných v školskej integrácii v bežnej triede základnej školy je potrebné vychádzať zo vzdelávacieho programu pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím pre primárne vzdelávanie, ktorý je súčasťou ŠVP. V predmetoch výchovno-estetického zamerania je možné vzdelávať týchto žiakov podľa obsahu vzdelávania žiakov bežnej triedy. Učebný plán integrovaných žiakov je rovnaký ako ostatných žiakov triedy. Žiaci môžu absolvovať aj vyučovací predmet cudzí jazyk, pričom sa na nich kladú primerané nároky. Na vyučovací predmet pracovné vyučovanie sa môže vytvoriť skupina žiakov z rôznych ročníkov.

Pre žiakov v školskej integrácii nie sú zavedené samostatné triedne knihy. Učivo zapisujú asistenti učiteľa do pripravených záznamov o činnosti.

Žiaci so zdravotným znevýhodnením vzdelávaní v školskej integrácii v bežnej triede základnej školy dostávajú rovnaké vysvedčenie ako ostatní žiaci.

Žiakovi, ktorý mal z dôvodu zdravotného znevýhodnenia redukovaný obsah vzdelávania, sa táto skutočnosť uvádza v doložke vysvedčenia.

Každý žiak so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami v  škole musí mať v individuálnom rozsahu vypracovaný Individuálny výchovno – vzdelávací program, ktorý v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom alebo zariadením špeciálnopedagogického poradenstva vypracuje a priebežne dopĺňa triedny učiteľ. Individuálny výchovno – vzdelávací program obsahuje základné informácie o žiakovi, o osobitostiach vplyvu jeho diagnózy a prognózy na výchovno – vzdelávací proces, o požiadavkách na úpravu prostredia triedy, učebných postupov, organizácie výchovno – vzdelávacieho procesu, učebných plánov a učebných osnov, zabezpečení kompenzačných pomôcok a špeciálnych učebných pomôcok a personálnej pomoci. Riaditeľ školy zodpovedá a v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom alebo zariadením špeciálnopedagogického poradenstva zabezpečuje, aby u integrovaných žiakov neprichádzalo k bezdôvodnému znižovaniu požiadaviek a aby nároky kladené na žiaka boli v súlade s jeho možnosťami. Žiak so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami má právo na individuálny prístup vo výchove a vzdelávaní rešpektujúci jeho schopnosti a zdravotný stav, na vyučovanie pedagógom s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, na výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a zdravom prostredí, na úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému a duševnému násiliu.
Dokumentácia a evidencia individuálne integrovaných detí je v kabinete výchovného poradcu.

1. Žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je možné považovať za integrovaného žiaka výlučne na základe písomného vyjadrenia poradenského zariadenia, vyplývajúceho z odbornej špeciálnopedagogickej a psychologickej diagnostiky žiaka.
2. Ak sa v priebehu vzdelávania žiaka na základe odborných intervencií zmení stav postihnutia alebo intelektového nadania žiaka tak, že ďalej nie je dôvod považovať ho za integrovaného žiaka, základná škola alebo stredná škola takéhoto žiaka po rediagnostickom vyšetrení a na základe písomného vyjadrenia príslušného poradenského zariadenia prestane vykazovať a evidovať ako integrovaného.

Všeobecné zásady hodnotenia a klasifikácie žiaka s vývinovými poruchami učenia

1. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s vývinovými poruchami učenia (ďalej len VPU) učiteľ rešpektuje jeho psychický a fyzický zdravotný stav, druh a stupeň poruchy, ktorá má vplyv na úroveň a výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.
2. Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť, individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.
3. Pri hodnotení a klasifikácii žiaka je nevyhnutné postupovať podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga.
4. O spôsobe a možnostiach hodnotenia a klasifikácie triedny alebo vyučujúci učiteľ informuje zákonného zástupcu  žiaka s VPU po konzultácii so špeciálnym pedagógom.
5. Pri hodnotení žiaka s VPU učiteľ  taktne posudzuje úroveň jeho vedomostí  nielen v porovnaní s rovesníkmi, ale najmä v porovnaní s uplynulým obdobím vzhľadom na predchádzajúce výkony samotného žiaka.

Charakteristika najčastejších porúch vo výchovno-vzdelávacom procese

Dysgrafia je špecifická porucha učenia postihujúca písomný prejav, ktorý býva nečitateľný, dieťa si ťažko pamätá tvary písmen a ťažko ich napodobňuje. Ceruzku drží kŕčovite, nie je schopné vykonávať plynulé ťahy, písmená v texte sú kostrbaté, v diktovaných slabikách a slovách vynecháva a prehadzuje písmená.
Dysortografia je porucha postihujúca pravopis v tzv. dysortografických javoch, t. j.rozlišovanie tvrdých a mäkkých slabík, sykaviek a dĺžky samohlások. Ak dieťa v druhom ročníku, kedy sú už v náplni učiva dysortografické javy, nepíše správne (dĺžne, mäkčene) ide o dysortografiu.
Dyslexia je špecifická porucha učenia prejavujúca sa tým, že schopnosť naučiť sa čítať je výrazne znížená, pričom inteligencia i sociálne prostredie sú v norme. Výkony žiaka v čítaní sú horšie ako v iných činnostiach. Spojenie hláska – písmeno sa buduje veľmi ťažko a zamieňa sa. Žiak ťažko spája písmená do slabík a slov, nie je schopný sledovať čítanie spolužiakov očnými pohybmi, má sklon k dvojitému čítaniu a v dôsledku spomínaných ťažkostí mu uniká obsah textu. Nechápe písomne zadané pokyny a úlohy.
Dyskalkúlia je porucha matematických schopností v dôsledku narušenia mozgových centier pri inteligencii v norme a dobrom sociálno-kultúrnom zázemí. Prejavuje sa ťažkosťami pri matematickej manipulácii s predmetmi (odhad počtu, porovnávanie a triedenie podľa počtu),pri slovnom označovaní počtu alebo poradia, pri chápaní matematických pojmov a vzťahov,pri vykonávaní matematických operácií.

Zásady a postup pri overovaní vedomostí žiaka, ich hodnotení a klasifikácii

1. Učiteľ umožňuje žiakovi s dysgrafiou a dysortografiou prejavovať svoje vedomosti najmä ústnou formou. Pri prípadnom písomnom prejave sa zameria na hodnotenie obsahovej stránky.
2. Žiakovi s dyslexiou sprístupní učiteľ zadanie úlohy v zvukovej podobe v tých predmetoch a úlohách, kde sa od žiaka vyžaduje presné porozumenie písanému zadaniu (napr. slovné úlohy z matematiky, fyziky a pod.).
3. Žiak s dyslexiou, dysgrafiou, dysortografiou môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou z rôznych gramatických javov len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi. Diktát hodnotí učiteľ slovne, spravidla vyčíslením počtu chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.
4. Pri súhrnnom vyjadrení hodnotenia žiaka s dyslexiou, dysgrafiou a dysortografiou známkou v predmete slovenský jazyk a cudzí jazyk sa berú do úvahy výsledky, ktoré žiak dosahuje s pomocou kompenzačných pomôcok rovnocenne s výsledkami ostatných žiakov.
5. Žiakovi s dyskalkúliou učiteľ umožní používanie kompenzačných pomôcok podľa odporúčaní špeciálneho pedagóga. Výsledky, ktoré žiak dosahuje týmto spôsobom, sa posudzujú rovnocenne s výsledkami ostatných žiakov.
6. Žiakovi s VPU sa pri overovaní vedomostí formou samostatnej práce s textom, vypracovávaní testov, a pod. vo všetkých vyučovacích predmetoch poskytuje dlhší čas ako ostatným žiakom.
7. Ak druh a stupeň VPU nedovoľuje žiakovi zvládnuť cudzí jazyk, môže riaditeľ školy rozhodnúť o oslobodení žiaka od štúdia cudzieho jazyka. K rozhodnutiu pristúpi na základe odporúčania špeciálneho pedagóga a vyjadrenia zákonného zástupcu žiaka. ⁽¹⁾
8. V základnej škole sa odporúča žiakov s VPU v predmetoch, v ktorých je preukazovanie dosahovaných výsledkov výrazne ovplyvňované VPU, hodnotiť slovne a to na základe odporúčania špeciálneho pedagóga a prerokovania so zákonným zástupcom.
9. Pri hodnotení a klasifikácii sa u žiaka s VPU hodnotia jeho čiastkové výsledky podľa individuálneho vzdelávacieho plánu. Pri súhrnnom hodnotení sa o. i. zohľadní i jeho prístup k školskej práci v príslušnom predmete ako aj domáca príprava na vyučovanie.

Charakteristika žiaka s  ADHD

ADHD

• je to porucha pozornosti a správania
• hyperaktivita
• poruchy učenia sa
• porucha motoriky
• vývinové chyby reči
• agresívne správanie a neprimeraná často prudká reakcia
• malá sebaúcta a značná frustrovanosť

Všetci žiaci majú vypracovaný Návrh na prijatie žiaka so ŠVVP do bežnej základnej školy, v ktorom sú informácie zo správy zo psychologického  a špeciálno pedagogického vyšetrenia. Prípadne aj neurologiké a iné odborné nálezy. Navrhované organizačné zmeny výchovno- vzdelávacieho procesu a obsahu, rozsahu, spôsobe poskytovania individuálnej pedagogickej a špeciálnopedagogickej starostlivosti. Navrhované kompenzačné pomôcky, návrh spôsobu skúšania a hodnotenia žiaka.

Dobe platnosti správy z diagnostiky, vyjadrenie lekára, odporúčanie poradne, žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa je neobmedzená.

Prijatie žiaka so ŠVVP do bežnej základnej školy.

Rozhodnutie o prijatí žiaka so ŠVVP ako integrovaného vo forme individuálnej integrácie do základnej školy vydáva riaditeľ školy na základe  písomnej žiadosti zákonných zástupcov, písomného vyjadrenia zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva ( pre žiaka s VPU a správania ho môže vydať aj PPP) po dôkladnom oboznámení sa diagnózou a prognózou žiaka, po prerokovaní s pedagógmi, ktorí budú žiaka vzdelávať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy a po zabezpečení nevyhnutných materiálno- technických a odborno- personálnych podmienok ( 32b, ods. (2) zákona č. 29/1984 v znení zákona č. 365/2004 Z.z.)

V prípade, že sa žiak stane žiakom so ŠVVP ( napr. v dôsledku úrazu, ochorenia, potvrdenia vývinovej poruchy učenia apod.) v priebehu svojej školskej dochádzky  zostáva naďalej žiakom pôvodnej školy, riaditeľ školy zabezpečí doplnenie príslušnej dokumentácie a vykoná ďalšie opatrenia nevyhnutné k jeho integrovanému vzdelávaniu podľa § 32b zákonač.29/1984, po obdržaní vyjadrenia zariadenia špeciálnopedagického poradenstva alebo pedagogicko-psychologickej poradne, ale nevydá mu nové rozhodnutie o prijatí žiaka do školy teda pôvodné rozhodnutie o prijatí žiaka do školy zostáva v platnosti.

Ak má byť žiak so ŠVVP prijatý do špeciálnej triedy ZŠ, postupuje sa rovnako ako pri prijímaní žiakov do špeciálnych škôl, podľa § 14 ods.(2) vyhlášky MŠMŠ SR č. 212/1991 Zb.: „ O zaradení a preradení žiaka do špeciálnej školy rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej má byť žiak zaradený alebo preradený, na základe návrhu odbornej komisie, ktorej členmi sú špeciálny pedagóg, psychológ a ďalší odborníci, napríklad lekár, zástupca ŠPP alebo PPP. Odbornú komisiu zriaďuje a jej predsedom je riaditeľ školy. Zaradenie alebo preradenie žiaka do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy v ZŠ sa uskutoční so súhlasom zákonného zástupcu žiaka“ (Metodické pokyny k výchove a vzdelávaniu žiakov s vývinovými poruchami učenia v základných a stredných školách. Schválené MŠ SR dňa 31.8.2004, rozhodnutím č. CD-2004-12003/ 23597-1:095).

Škola vypracuje žiakovi individuálny výchovno- vzdelávací program. Vypracováva ho triedny učiteľ spolu s ostatnými učiteľmi, ktorí integrovaného žiaka učia a spolu so špeciálnym pedagógom školy alebo poradenského zariadenia, kde je žiak evidovaný

Program nadväzuje individuálny vzdelávací plán z predmetov, z ktorých to žiak potrebuje.

IVP Program je  prerokovaný so zákonným zástupcom dieťaťa. Odporúčaná štruktúra IVP žiaka so ŠVVP (ako je uvedené v metodickom pokyne Úloha školského špeciálneho pedagóga v základnej škole schválenom MŠ SR pod č. 260/1999-44súčinnosťou od 1.9.1999) Súčasný zdravotný stav, druh a stupeň postihnutia, výchovno-vzdelanostná úroveň žiaka  a charakteristika osobnostných predpokladov učiť sa.

Učebný plán a učebné osnovy, resp. ich modifikácia, podľa ktorej bude postupovať pri výchove a vyučovaní žiaka. Odporúčaná zvýšená časová dotácia niektorých predmetov, zaradenie špeciálnych vyučovacích predmetov do vyučovania na kompenzáciu postihnutia. Špeciálne učebné a technické pomôcky, modifikácia učebných materiálov, ktoré treba zabezpečiť pre výchovu a vyučovanie žiaka. Charakteristika a popis špeciálnopedagogického servisu. Dlhodobé a krátkodobé ciele výchovno-vzdelávacieho procesu, spôsob hodnotenia a klasifikácie učebných výsledkov žiaka. Priebežne hodnotenie individuálnych vzdelávacích plánov jednotlivých vyučovacích predmetov, ktoré boli doporučené na vypracovanie pre žiaka so ŠVVP v individuálnom výchovno-vzdelávacom programe.

Povinnosti zákonných zástupcov pred zaradením do integrácie a počas integrácie  dieťaťa:

-rodič písomne požiada riaditeľa školy o integráciu svojho dieťaťa

-intenzívne spolupracuje so školou formou konzultácií  s výchovným poradcom, triednym učiteľom, učiteľmi ostatných predmetov a so špeciálnym pedagógom poradenského zariadenia

-vytvára adekvátne domáce podmienky v príprave svojho dieťaťa do školy

-zabezpečí pravidelnú dochádzku do školy (dopravu do školy)

-spolupracuje s poradenským zariadením

-zabezpečí vhodnú rehabilitačno-relaxačnú starostlivosť adekvátnu ku konkrétnemu postihnutiu Poradenské zariadenia

 

Poradenské zariadenie:

- eviduje integrovaného dieťaťa

- poskytuje pravidelnú špeciálnopedagogickú starostlivosť

To znamená, že poradenské zariadenie, ktoré vedie integrovaného žiaka v evidencii a škole napísalo odporúčania pre vyučujúcich, žiakovi poskytuje aj pravidelnú špeciálnopedagogickú a psychologickú starostlivosť. Konzultuje problémy  s vyučujúcimi  a pomáha pri vypracovávaní IV Programu a IV Plánu  z predmetov. Taktiež prehodnocuje stav integrovaného žiaka.

Žiaci integrovaní po 1.3.2006 majú dokumentáciu pozostávajúcu z:

1.Tlačivo - Návrh na prijatie žiaka so ŠVVP do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do materskej školy, do základnej školy a do strednej školy. Pri vypĺňaní tlačiva je potrebné riadiť sa Pokynom na vyplnenie formulára Návrh na prijatie...., ktorého prvá časť je aj novým metodickým pokynom k integrácii žiakov so ŠVVP. Tento návrh na prijatie je súčasťou dokumentácie žiakov integrovaných v oboch formách integrácie individuálnej aj integrácie v špeciálnych triedach.

2. Súčasťou dokumentácie je aj triedny výkaz s odpisom vysvedčenia. V triednom výkaze sa v poznámke uvedie : „ Žiak postupoval podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu a je evidovaný ako integrovaný.“ Táto dokumentácia postupuje so žiakom v priebehu celého jeho vzdelávania. Návrh na prijatie poskytuje komplexný obraz o osobnosti žiaka, o jeho vývine od ranného, cez predškolský vek, cez základnú školskú dochádzku až po ukončenie strednej školy.

Deťom a žiakom so ŠVVP, ktorí boli prijatí do špeciálnej školy, špeciálnej materskej školy alebo vzdelávaní v základnej škole, strednej škole, alebo materskej škole v niektorej z foriem školskej integrácie pred dátumom platnosti tohto Návrhu na prijatie, sa pôvodne vyplnené tlačivá nenahrádzajú týmto Návrhom na prijatie.Za kompletné vyplnenie Návrhu na prijatie zodpovedá triedny učiteľ a riaditeľ školy. Pri vyplňovaní spolupracujú so špeciálnym pedagógom, ktorý žiaka vyšetril a s rodičom resp. zákonným zástupcom. V návrhu na prijatie sú obsiahnuté všetky súčasti dokumentácie žiaka so ŠVVP, okrem pedagogickej dokumentácie v zmysle § 29 ods.3 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o  zmene  a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú má každý žiak.  Na pedagogickú dokumentáciu žiaka sa vzťahuje zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. Táto dokumentácia postupuje so žiakom v priebehu celého jeho vzdelávania!

Organizácia výchovy a vzdelávania individuálne integrovaného žiaka v ZŠ. Za žiaka individuálne integrovaného je považovaný žiak, ktorý je podľa §32 zákona č.29/1984 Zb. V znení zákona č. 365/2004 Z.z. evidovaný v zariadení špeciálnopedagogického poradenstva alebo v prípade porúch učenia alebo správania v PPP a má vyplnený formulár Záznam o evidencii žiaka so ŠVVP v ZŠ a so závermi zo psychologického, špeciálnopedagogického, prípadne iných odborných vyšetrení.

Do jednej triedy bežnej základnej alebo strednej školy z dôvodu zvýšenej náročnosti organizácie vyučovacej hodiny a prípravy príslušnej dokumentácie, pokiaľ to umožňujú ďalšie okolnosti, sa odporúča zaradiť najviac troch žiakov individuálne integrovaných a podľa možnosti nenapĺňať celkový počet žiakov v triede po jeho hornú hranicu. Odporúčaný maximálny počet individuálne integrovaných žiakov sa ŠVVP je odporúčaním z odborného hľadiska, na základe závažného odôvodnenia je možné pripustiť odchýlku. Pri integrácii žiakov so ŠVVP sa odporúča využívať služby asistenta učiteľa v zmysle Metodického pokynu k zavedeniu profesie asistent učiteľa pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so ŠVVP v predškolských zariadeniach, v základných školách,  a špeciálnych základných školách č. 184/2003 – 095 vydaného MŠ SR dňa 6.12.2003 Podľa § 5 ods. (2) písm. e) zákona č. 596/2003 Z.z. riaditeľ zodpovedá zo odbornú a pedagogickú úroveň výchovno- vzdelávacej práce školy.

Vytvorením podmienok pre vzdelávanie individuálne integrovaných žiakov sa rozumie vytvorenie miesta a zabezpečenie systematickej spolupráce so špeciálnym pedagógom v najbližšom zariadení ŠPP so zameraním na príslušné postihnutie, prípadne v CPPPaP so špeciálnym pedagógom. V zmysle § 32c, ods. (1) zákona č. 29/1984 v znení zákona č. 365/2004 Z.z., zabezpečenie technicko–materiálnych potrieb a pomôcok alebo umožnenie ich používania na vyučovaní ( kompenzačné pomôcky, diktafón, počítač, korekcia gramatiky v počítači, kalkulačka, gramatické tabuľky, špeciálne učebnice, úprava pracovného priestoru).

Zabezpečenie špecifických úprav organizácie vyučovania je posudzované individuálne podľa odporúčania poradenského zariadenia ( poskytnutie dlhšieho času žiakovi na splnenie úloh, individuálny alebo diferencovaný prístup k žiakovi, práca so špeciálnym pedagógom počas vyučovania, zaistenie nerušeného miesta  v triede, zabezpečenie prípravy poznámok alebo učebných textov v akustickej podobe, písomné skúšanie so špecifickými postupmi, vykonávanie opráv písomných prác spoločne so žiakom, taktný prístup  k osobe žiaka apod.)•Žiak so ŠVVP s intelektom vnorme postupuje podľa učebných osnov a učebných plánov základnej školy. Ak je do školy prijatý žiak s intelektom na úrovni mentálnej retardácie, podľa§32b, ods. (9) zákona č. 365/2004Z.z. „ Obsah vzdelávania individuálne integrovaných žiakov s mentálnym postihnutím vychádza z učebných osnov pre špeciálnu základnú školu pre žiakov s mentálnym postihnutím

Hodnotenie a klasifikácia.

Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špeciálno-pedagogickými potrebami v bežných základných školách. Schválilo MŠ SR rozhodnutím č. 6164/96 – 153 zo dňa 12.12.1996 (1.1.1997)Metodické pokyny na slovné hodnotenie a klasifikáciu žiakov osobitných škôl a žiakov špeciálnych tried pre mentálne postihnutých žiakov v základných školách. Schválilo MŠ SR pod č. 126/2000 – 44 zo dňa 17.3.2000 ( 1.9.2000)Metodické pokyny na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s vývinovými poruchami učenia v základných a stredných školách. Schválilo MŠ SR dňa 31.8.2004, rozhodnutím č. CD-2004- 12003/23597 – 1:095 ( 2.9.2004) Slovné hodnotenie sa zapíše na samostatný list. Forma a podoba takéhoto hodnotenia nie je stanovená. Slovné hodnotenie nemôže byť zapísané na oficiálnom tlačive vysvedčenie určenom pre hodnotenie a klasifikáciu. Slovné hodnotenie sa zapíše na samostatný list. Slovné hodnotenie má byť pozitívne motivujúce, súčasne musí byť objektívne a dostatočne kritické. Musí obsahovať konkrétne vyjadrenie toho, čo žiak v konkrétnom predmete zvládol a v akej kvalite. Malo by obsahovať tiež ďalší postup rozvoja žiaka so zreteľom na jeho individuálne schopnosti a usilovnosť. Rozsah a štruktúra priebežného i súhrnného slovného hodnotenia jednotlivých predmetov je v právomoci učiteľa. Riaditeľ školy po prerokovaní s pedagogickou radou rozhoduje o slovnom hodnotení nie len vo vymenovaných predmetoch, ale u žiakov so ŠVVP aj v predmete, v ktorom nie možné jeho výkon objektívne hodnotiť na základe jeho postihnutia.

Povinnosti asistenta mohli zhrnúť do nasledujúcich bodov:

1.Asistent učiteľa vchádza do triedy skôr ako žiak, s ktorým pracuje. Privíta ho v škole a pomôže mu pripraviť si pomôcky na vyučovanie.

2. Na matematike asistent pomáha žiakovi pochopiť znenie slovnej úlohy. Snaží sa mu text zjednodušiť tak, aby mu porozumel. Na geometrii mu pomáha pracovať s kružidlom, pravítkami alebo inými potrebnými pomôckami.

3. Na materinskom alebo cudzom  jazyku asistent vysvetľuje ešte raz javy a poučky, ktorým dieťa nerozumie. Ak žiak nestíha pracovať s triedou, asistent s ním pracuje jeho vlastným tempom.

4. Na dejepise, geografii, fyzike, biológii, chémii asistent diktuje žiakovi poznámky, ak ich nestíha prečítať z tabule, pomáha mu robiť poznámky z učebnice.

5. Pri písaní písomnej práce asistent zjednodušuje zadania úloh a viackrát sa ich snaží žiakovi vysvetliť, aby otázku pochopil a dokázal na ňu odpovedať.

6. Keď učiteľka v rámci hodiny ide niečo vysvetliť žiakovi, s ktorým pracuje asistent, ten preberá jej úlohu a pracuje s triedou, väčšinou kontroluje plnenie úloh, ktoré učiteľka žiakom zadala.

7. Asistent učiteľa pomáha deťom aj  v reálnych situáciách v škole, napríklad na dvore školy cez veľkú prestávku alebo v jedálni počas obeda.

Príprava asistenta pred vyučovaním

Asistent, podobne ako učiteľ, sa tiež pripravuje na vyučovanie. S učiteľom sa porozprávajú o tom, čo sa bude na vyučovaní preberať. Učiteľ povie, do akej miery má integrovaný žiak nové učivo ovládať, čo je pre neho podstatné. Učiteľ s asistentom pripravujú vhodnú písomku, ktorá je odlišná od bežnej písomky v triede.

Ako to pomáha žiakovi:

• žiak je viac motivovaný, pretože vidí, čo všetko musia spolužiaci vedieť, a to ho poháňa vpred,
• má snahu sa aktívne zapájať do vyučovania,
• je komunikatívny,
• ak je kolektív dobrý, má chuť chodiť do školy,
• vďaka tomu, že mu je zo strany asistenta venovaná dostatočná pozornosť, napreduje v získavaní poznatkov.

 Aby si asistent získal rešpekt a dôveru aj ďalších detí v triede, potrebuje podporu učiteľa, jeho plnú dôveru a priestor na svoju prácu. Ak deti vidia, že asistent je pre učiteľa kolega a autorita, preberú tento model tiež. Otvorený, tvorivý asistent s rýchlym odhadom situácie a dôsledným správaním je pomocníkom pre učiteľa a tvorcom dobrej atmosféry v triede.

 

Základné pracovné povinnosti asistenta učiteľa

 

Asistent učiteľa pomáha prekonávať zdravotné alebo sociálne bariéry dieťaťa a žiaka, jeho náplň práce určuje riaditeľ školy.

Hlavnými činnosťami sú:

1.      Vo výchovno-vzdelávacom procese:

1. bezprostredná spolupráca s učiteľom v triede a s pedagogickými zamestnancami školy,
2. uľahčovanie adaptácie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na prostredie školy alebo predškolského zariadenia a pomáhanie pri prekonávaní  bariér, ktoré plynú zo zdravotného postihnutia dieťaťa alebo žiaka,
3. spoluorganizovanie činnosti dieťaťa alebo žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu v súlade s pokynmi učiteľa,
4. vykonávanie pedagogického dozoru počas prestávok zameraného na deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
5. pomáhanie pri príprave učebných pomôcok.

 

2. Vo voľnočasových aktivitách organizovaných školou, predškolským zariadením: priame vedenie alebo napomáhanie pri činnostiach voľnočasových aktivít (speváckych, hudobných, tanečných, výtvarných, dramatických a iných), návšteva historických a kultúrnych pamiatok, spoločenské aktivity, športové podujatia a podobne.

 

3. V spolupráci s rodinou:
   1. komunikácia s rodičmi (zákonnými zástupcami) dieťaťa alebo žiaka o procese výchovy a vzdelávania,
   2. oboznamovanie sa so zdravotným stavom dieťaťa alebo žiaka a s jeho rodinným

                       prostredím.

 

4.    V oblasti  vzdelávacích aktivít – účasť na vzdelávacích  podujatiach určených pre asistentov  učiteľa organizovaných školami alebo inými inštitúciami akreditovanými na túto činnosť.

 

 

Kľúčové podmienky pre vhodné nastavenie spolupráce medzi učiteľom a pedagogickým asistentom:

 

1) Pedagóg víta prítomnosť AU v triede. Ako učiteľ, tak asistent majú pozitívny prístup k inkluzívnemu vzdelávaniu; začleňovanie žiakov sa SVVP do škôl hlavného vzdelávacieho prúdu vnímajú ako prirodzenú a správnu cestu vo vzdelávaní  týchto žiakov.

2) Učiteľ a AU sú si plne vedomí svojich kompetencií a úloh vo vzdelávacom procesu, pedagogický asistent rešpektuje rozhodnutie učiteľa a koná podľa jeho inštrukcií, učiteľ si uvedomuje svoju zodpovednosť za vzdelávanie žiakov so SVVP a nepresúva túto svoju zodpovednosť na pedagogického asistenta.

3) Obaja, ako učiteľ, tak asistent majú vyhradený čas pre spoločné prípravy a porady. Najvhodnejšie sa zdá napríklad 10 až 15 minút denne, každý deň ráno pred začatím vyučovania a plus jedna vyučovacia hodina v popoludňajších hodinách po skončení vyučovania. Rozsah tohto času sa môže pri jednotlivých pedagógov a AU líšiť, ale vo väčšine prípadov môže líšiť.

 

 

 

Základné princípy pre fungujúcu a plodnú spoluprácu medzi učiteľom a asistentom:

 

 Spolupráca založená na dobrovoľnosti - učiteľ i AU majú záujem spolupracovať a nie je to iba vôľa školy

 Spolupráca založená na rovnosti - obaja aktéri musí veriť, že prispenia každého z nich k spoločnému cieľu je rovnocenné

 Spolupráca založená na zdieľanom cieli - predpokladá, že ľudia spolupracujú, ak majú vidinu spoločného cieľa

 Spolupráca rôznorodá - môže byť až od spoločnej výučby až po individuálne podporu

 Spolupráca založená na spoločnej zodpovednosti za výsledky - vyučujúci nesie v prvom rade zodpovednosť za výsledky žiakov, ale je podstatné, aby aj AU mal možnosť sa spoločne s pedagógom podieľať na študijných výsledkoch žiakov

 Spolupráca stále vo vývoji - predpokladá, že čím je dlhší vzťah medzi učiteľom a AU, tak sa rozvíja aj ich spolupráca

 

 Formy práce

 

Hoci je asistent pedagóga prideľovaný do tried, kde je vzdelávaný žiak alebo žiaci sa ŠVP,  dochádza k situáciám, kedy asistent zameria svoju činnosť iba na integrovaného žiaka v triede. Hlavným cieľom pôsobenia asistenta je podpora práce pedagóga prostredníctvom celého spektra aktivít a tým umožniť učiteľovi, aby aj on sám mohol napríklad venovať viac svojho času žiakom sa ŠVP.

AU pracuje so skupinou žiakov s rovnakým postihnutím ale rôznych tried v samostatnej učebni vhodnej pre prácu so žiakmi. Vyučovacie hodiny učiteľ spoločne s asistentom si vopred plánujú tak, aby bola efektívne využitá a bola prínosom pre žiaka sa ŠVP, a aby pôsobenie žiaka so ŠVVP nebolo vyrušujúce pre ostatných žiakov a vyučujúceho učiteľa.

 

Práca asistentky individuálne

 

Využívame čiastočnú skupinovú alebo individuálnu segregácia žiaka, na konkrétnu činnosť, predmet, doučovanie alebo priama pedagogická činnosť.

Tieto formy práce a využitie asistenta pedagóga sú skôr výnimočné a podložené skutočnou potrebou začleňovaného žiaka, alebo naopak žiakov intaktných (potreba kľudu pri docvičovaní úlohy, záchvatové stavy a pod.).

 

Práca učiteľa a asistenta s celou triedou

 

Jeden učí, druhý podporuje, jedná sa o podporné učenia, kedy učiteľ učí celú triedu (zadáva úlohy, kontroluje triedu), AU pomáha skupine žiakov napríklad žiakom sa SVP sa zapojením do aktivít v hodine, zaznamenáva, čo učiteľ hovorí na tabuľu, jasne formuluje inštrukcie, kontroluje prepisovanie žiakov do zošita atď. Podpornému učenie má predchádzať spoločné plánovanie, ktoré zabezpečia, že obsah výučby bol prístupný aj žiakom so SVP. AU môže pred začiatkom vyučovania vytvárať podporné nástroje napríklad odlišné pracovné listy, upravená cvičenia, obrázky k slovnej zásobe atď., ktoré majú za úlohu podporiť žiakov so SVP počas vyučovacieho procesu. Tento spôsob výučby v sebe zahŕňa spoločnú časť aj individuálnu prácu žiakov na téme .

 

 Jeden učí, druhý pozoruje, jedná sa o spôsob výučby, kedy učiteľ učí a AU sleduje žiakov. Dôležité je, aby pozorovanie bolo zámerné a nešlo o obyčajnú náhodnou kontrolu aktivity žiakov. Vďaka tomu je možné lepšie spoznať potreby žiakov, ohodnotiť ich výkon a získané informácie využiť k ďalšiemu plánovanie výučby.

 

Jeden učí, druhý "sa necháva unášať", táto metóda rozširuje dve vyššie popísané metódy. Učiteľ učí, AU chodí po triede alebo sedí pri integrovaného žiaka, pomáha žiakom, monitoruje správanie, opravuje úlohy. Výhodou tejto metódy je, že nevyžaduje príliš času na spoločnú prípravu, kladie nízke požiadavky na zmenu výučby, a preto sa radí vo väčšine prípadov k najpoužívanejším.

V porovnávaní s podporným učením je menej efektívna, pretože nie vždy sa podarí žiakmi takto improvizovane do príslušného úlohy zapojiť.

 

Obaja učia, ako názov metódy napovedá, jedná sa o situácie, kedy obaja spoločne učia. Tento spôsob vyučovania kladie vysoké nároky na plánovanie a na spoločne zdieľané učebné štýly. Jedná sa o tímové učenie, kedy AU a učiteľ si spoločne naplánujú vyučovacie hodinu a potom ju spoločne učia. Tento spôsob výučby má podobu konverzácie učiteľa a AU (tzv. výukové konverzácie), učiteľ sa spoločne s AU pri výučbe vzájomne dopĺňajú, jeden môže preformulovať či dovysvetľovať, demonštrovať triede to, čo druhý hovorí. Za predpokladu, že učiteľ s AU si dokonale sadnú, môže byť vyučovanie takmer dokonalé.

 

Prítomnosť pedagóga a AU v triede je veľmi vhodné využiť pre diferenciu výučby a pre prácu v menších skupinách. Práve práca v menších skupinách žiakom vyhovuje, pretože pedagógovi to umožňuje oveľa ľahšie reagovať na potreby žiakov. práca v menších skupinách prináša pre žiakov viac príležitostí hovoriť, reagovať a kooperovať.

 

 Výučba na stanovištiach je rozdelená na témy, úlohy, cvičenie atď. Do dvoch až troch stanovíšť. Pedagóg aj jeho asistent učia svoju polovicu žiakov na svojom stanovišti. Tretia stanovište môže byť pre samostatnú prácu alebo prácu vo dvojiciach podľa potrieb. Skupiny žiakov po zvládnutí jednej časti výučby idú na druhej a potom na tretiu stanovište.

 

Paralelná výučba ako u predošlej metódy učiteľ a AU učí polovicu žiakov, ale obaja učí to isté. Vďaka menším skupinám môžu vyučujúci viac deliť pozornosť, odpovedať na podnety, otázky a celkovo efektívnejšie reagovať na potreby žiakov.

 

Alternatívna výučba (náprava, precvičovanie / rozšírená výučba), je obdobná s paralelný výučbou s tým rozdielom, že tentoraz sa každá skupina zameriava na rovnakú tému s rôznou intenzitou. Žiaci, ktorí majú ešte ťažkosti so zvládnutím téme, si s jedným z pedagógov precvičujú alebo dovysvetľuje látku, druhá skupina si k téme osvojuje alebo hľadá prehlbujúcej informácie. U tejto metódy je dôležité dbať na naplánovanie výučby tak, aby tieto dve skupiny pracovali paralelne. Tento spôsob výučby sa môže diať po celú dobu konkrétne vyučovacie hodiny alebo len krátky čas na začiatku alebo na konci hodiny

 

Doučovanie

Doučovanie je tiež jednou z foriem práce asistenta so žiakom. Malo by prebiehať v popoludňajších hodinách, pričom a rešpektujú hygienické požiadavky žiaka.

 

 

Časová dotácia – hodiny vyučované u žiakov s MP variant A / hodiny vzdelávané s AU

 

2. ročník – SJL -8/5AU, MAT-4+1/4AU, PVC-1+1/2AU, VYV -1+1, HUV-1, Vecné učenie 1+1, TSV -2

Povinné 19 VH – voliteľné – RKN/NBK -1 MAT-1, Vecné učenie -1, VYV -1

Spolu : 23

3. ročník – SJL-8/4AU, MAT-4+1/4AU, Vecné učenie 1+2/1AU, PVC -3/ 2AU, VYV-1, HUV-1, TSV-2, RKN-1, INF-1

Spolu: 24

6. ročník – SJL- 6/5AU, MAT-5/3AU, PVC 4+1/ 3 AU, VYV -1, HUV-1, TSV-2 VLA-3+2/ 2AU, RKN-1, INF-1

Spolu: 28

8. ročník – SJL-8/5AU, MAT-6/5AU, FYZ-1, BIO-1, DEJ-1, GEO-1, OBN-1, RKN-1, PVC-4/3AU, VYV-1, HUV-1, TSV-2

Spolu: 28